Jazerná jaskyňa (hydrologický systém Jazerná jaskyňa–Periodická vyvieračka) 9.–11.9.2016

Michal Ševeček asistuje Jánovi Blahovi a spoločne bojujú so všade prítomným blatom v Jazernej jaskyni

Prešiel mesiac od 2. návštevy speleopotápačov a jaskyniarov v roku 2016 z klubov OSJM a Speleo Bratislava v Jazernej jaskyni. Hneď v nasledujúci mesiac, septembri, sa práve táto skupina vydala na ďalšiu akciu do spomínanej jaskyne. Cieľom bolo preukázať, potvrdiť, či vyvrátiť niektoré predpoklady a odhady účastníkov predchádzajúcej akcie.




Históriu objavov a speleopotápačských prieskumov v Jazernej jaskyni nájdete hneď v úvode článku Jazerná jaskyňa a potápačský prieskum v auguste 2016.

 

V piatok 9.9.2016 po príchode do Tisovca, dvojica Miro Zverka s Michalom Ševečkom odišli o 21:30 do Jazernej jaskyne inštalovať prístroje pre zmeranie hĺbky vody a dataloggery pre meranie teploty a relatívnej vlhkosti vzduchu. Pred vchodom boli o 21:46. K jazierkam prišli o 21:55. Bezkontaktným laserovým meračom zmerali teplotu nad 1. jazierkom. Inštalovali dataloggery EL-USB-2 s odchýlkou presnosti merania teploty priemerne ±1,0 max. 2,0 st. Celsia (s najmenším zaznamenaným intervalom 0,5 °C) a s max. 5% a priemernou 3% odchýlkou presnosti merania vlhkosti (s najmenším zaznamenaným intervalom 0,5 %). Zhodnosť nameraných veličín na oboch dataloggeroch, resp. ich posun bol preverený pred akciou aj po akcii a zmerané hodnoty sa po ustálení senzorov zhodovali presne, bez odchýlky. Najprv zostúpili k 1. jazierku a z člna Michal zmeral pomocou infračerveného termometra GM320 (presnosť ±1,5 °C, najmenší zaznamenaný údaj 0,1 °C) teplotu povrchu stien v profile voľného priestoru nad jazierkom č. 1 a potom spustil 3 počítače na vodiacej šnúre. Jednalo sa o počítače firmy Liquivision, modely: Xeon (najlhbšie), Kaon (v strede), Xen (najplytšie). Najmenší zaznamenaný interval hĺbky je 0,1 m. Najmenší dielik zaznamenanej teploty je 0,1 °C s nezistenou presnosťou.  Šnúru s počítačmi ukotvil na ľavom výčnelku steny pred zúžením (pri pohľade z plošiny pri 1 jazierku). Následne Miro ukotvil jeden datalogger nad predpokladanú výškovú úroveň, kde by už nemala vystúpiť hladina. Využil kotviaci bod zostupujúceho rebríka k plošine. Do malej 3-decilitrovej fľašky odobrali aj vzorku sedimentu s vodou. Potom sa vybrali do priestoru nad 4. jazierkom, kde o nový kotviaci bod lanového rebríka uchytili ďalší datalogger. Vyčkali v tomto priestore do 23:05 a keď nič nepočuli (žiadne podozrivé zvuky) vybrali sa von z jaskyne. Michal túto cestu zvládol, aj keď sa necítil dobre, liečil sa z chrípky. O 23:42 boli späť v domčeku.

 

V sobotu ráno 10.9.2016 bolo jasné, že Michal kvôli podlomenému zdraviu ponor nezvládne. Pôvodný plán bol odber vzoriek z dna 1. jazierka a potápačský prieskum. Žiaľ, ani viditeľnosť overená v predchádzajúci večer neposkytovala veľké vyhliadky na úspešnosť tohto plánovaného podniku. Do jaskyne sme vošli až o 13:07 bez Michala (obr. 3). Rozdelili sme sa najprv na dve pracovné skupiny, prvú tvorili: Dušan Hutka, Zbyňo Valenta a Nelka Filipčíková a druhú: Ján Blaho, Lucia Strelková, Miro Zverka. Prekopávali sme vedľajšiu chodbu obchádzajúcu tzv. šikmú šmykľavú puklinu. Po necelej hodine sa Miro s Nelkou odpojili od pracovných skupín. Čakalo ich zmerať rozmery jazierok ako aj polygón ku 4. jazierku len nedávno prekopanou chodbou (2–3.8.2016 – Hutka, Hecko).

Zamerali polygón od meracieho bodu 31, rozmery studne aj plochy jazierka, ako aj pomocné body vrchnej časti obrysu studne a prečkali nejaký čas či budú počuť Dušanom spomínané zvláštne zvuky: bublanie, vodopád, prípadne či uvidia čerenie sa hladiny a tak podobne. Po istom čase o 15:24 odobrali datalogger (obr. 2) a zostúpili k 1. jazierku, kde vytiahli z vody tri počítače a odobrali 1. datalogger (15:59, obr. 1). Potom sa vrátili k východu z plazivky, kde si Nelka ešte odobrala vzorku zvetralého vápenca z ľavej steny (ak máme za chrbtom plazivku a pozeráme sa smerom na jazierka). V tej chvíli prišiel Jano a oznámil, že už prekopali chodbu, podľa Dušana tzv. „skratku“. Smerovali teda von, snažiac sa niečo si všimnúť. Nelka zbadala vo výške očí, pod veľkou vertikálnou puklinou, aragonit. Keď už boli pod šikmou puklinou, Dušan na nich zhora kričal, aby to skúsili cez novú chodbu, tak aj spravili. Prešli novým priestorom a na konci stretli Zbyňa s Dušanom. Z jaskyne sa účastníci na biele svetlo dostali okolo 17:00.

Po našom príchode k ubytovaniu a vyložení vecí z auta nás prišiel navštíviť Peter Ferdinandy. Miro stiahol dáta z dataloggerov, ale okrem rovnakej stálej teploty 9 °C dataloggery nič mimoriadne nezaznamenali. Z toho boli Miro s Michalom trochu sklamaní. Ale tento fakt mohol byť zapríčinený aj nedostatočným zaznamenávajúcim rozsahom, ktorý je až 0,5 st. Celsia a presnosť v danom teplotnom rozsahu merania je ±1 °C. Potom sme sa spoločne všetci presunuli k Hutkovým, kde nás už čakala Ľubka Luhová, aj Lukáš Vlček (obr. 4). Pri výbornej večeri sme vzájomne prebrali zážitky z dňa, možné postupy a plány v lokalite, ako aj možnú spoluprácu s SHMU. Medzitým Peter Ferdinandy ukázal pre plánovanú ďalšiu výstavu výber krásnych fotografií od Michala Ševečka. Katka Hutková okrem výborného guláša pripravila aj šťavnatý jablkovo-čokoládový koláčik, pri ktorom sme posedeli do 23. hodiny.

 

V nedeľu 11.9.2016 sme k Jazernej jaskyni dorazili o 10:05 a do jaskyne sme postupne vstúpili o 10:29 (obr.5). Ako prvý išiel Michal s Janom. Odtransportovali sme 5 vakov s meracím, potápačským a fotografickým vybavením. Poslední k jazierkam dorazili o 10:55. Pripravili sme si zariadenia, Disto X2, zápisník (wetnotes), fotoaparát Nikon D7000 s Nikkor objektívom 18-70 mm DX, blesk SB-800. Janko si nastrojil 2xS80 pre sidemount. Michal mu robil asistenciu (obr. 6).

Zanorenie nastalo o 10:51 v 2. jazierku. Jano smeroval preveriť 4. jazierko (obr. 7) či sa mu náhodou nepodarí pri lepšej viditeľnosti než minule, preniknúť ďalej alebo aspoň niečo nové uvidieť. Pod studňou sa zanoril do hĺbky 6 m a uvidel otvárajúci sa priestor pred sebou. Vrátil sa do 2. jazierka a  pokračoval na prieskum dna v 1. jazierku, kde mal v pláne odobrať vzorku sedimentu. Tam sa ale nedostal kvôli problému vyrovnania tlaku v uchu. Aj slabšia viditeľnosť jasne naznačila veľké priestory s komplikovaným členením. Oboplával ešte východnú stranu 1. jazierka pričom našiel drevené veslo.

Počas Jankovho ponoru trojica Nelka, Ľubka a Miro mapovali polygón od 31. meracieho bodu na 33., následne k plošine 2. jazierka. Ostatní chlapi sledovali čerenie hladiny a Janove svetlo prenikajúce zdola, snažiac sa identifikovať jeho polohu. Keď Jano vyšiel z vody, pomohli sme spoločne odtransportovať fľaše a následne som stihol spraviť pár fotografií objaveného vesla spoločne aj s Dušanom v jednej kompozícií (obr. 8). Dušan predpokladal, že jeho pôvod je z 52. roku min. storočia.

Potom sme s dievčatami zmapovali aj polygón na plošinu prvého jazierka odkiaľ sme v sobotu merali dĺžku a smer jazierka. Ešte Nelka odobrala vzorku sedimentov zo stien nad 1. jazierkom. Ja som naplnil jednu veľkú 1,5 l fľašu s 2 dcl sedimentu, ostatok objemu až po štupeľ tvorila voda. Kvôli zúženému hrdlu sa blato do fľaši naberalo veľmi ťažko a nie len to, hlavne pomaly. Druhý problém nastal pri snahe dostať do fľaše vodu. Cez krásne napechované blato to bol problém. Pre budúcnosť odporúčam použiť plastové fľaše s väčším otvorom, napr. od Ice-tea a pod. Nelka odobrala ešte blato a sediment pri pomocnom meracom bode 31.2.

V plazivke pred veľkou puklinou (smerom od vchodu do jaskyne) sa nachádza tzv. sonda, kde Nelka odobrala vzorku červeného ílu a následne sme sa všetci pobrali von.

K meraniu azimutov pri jazierkach treba upozorniť na fakt, že sa v tomto priestore nachádzajú kovové rošty, rebrík, kotvy, železné stupienky, lešenárske trubky a pod. kvôli zabezpečeniu bezpečného prístupu k jazierkam. Žiaľ, toto všetko ovplyvňuje magnetické merania azimutov, ktoré bude treba čo najskôr opakovaným meraním spresniť. 

Biele denné svetlo poslední vychádzajúci z jaskyne opäť uvideli o 14:06. Po umytí a zbalení vecí sme sa po 16-tej stretli na obede u Hutkových, kde sme boli opäť veľkolepo pohostení. Za naozaj výbornú kuchyňu ďakujeme Katke Hutkovej, ktorá neváhala a pripravila nám ďalší koláčik, hádam ešte lepší ako ten sobotný. O 18-tej sme vyrážali z Tisovca s výborným pocitom zadosťučinenia aj keď ako to už býva, ostalo nám viacej nezodpovedaných otázok než keď sme na túto akciu prišli. A tak sme tušili, že nepotrvá dlho a na tejto lokalite skúsime šťastie opäť.

 

Účastníci akcie: vedúci akcie Ján Blaho (OSJM), Zuzana Schusterová, Zbyněk Valenta, Miroslav Zverka (trojica z OSJM), Dušan Hutka (Speleoklub Tisovec), Michal Ševeček, Lucia Strelková (obaja Speleo Bratislava, OSJM), Petronela Filipčíková (Speleoklub Trnava) a Ľubica Luhová.

Zapísal: 15.9.2016 Miroslav Zverka, Oblastná skupina Jána Majku

Odkaz na predchádzajúcu akciu OSJM: Jazerná jaskyňa a potápačský prieskum v auguste 2016

Obr. 1. Datalogger uložený nad vodnou hlad. jazierka č. 1 v Jazernej jaskyni. K datalog. sme prišli v sobotu o 15:31 a odobrali sme ho o 15:59 ako vidieť aj na grafe. Ustálená teplota vzduchu po 6 hod. od inštalácie bola 9 °C.© 2016 M. Zverka, OSJMObr. 2 Porovnanie 4 kontinuálnych periód v dvoch rôznych časových úsekoch (posledný graf). Porovnanie všetkých troch meračov hĺbky v rovnakom časovom úseku (2. graf zhora). V grafoch je zobrazená trendová lineárna čiara.© 2016 M. Zverka, OSJMObr. 3. Posledné úpravy osobného výstroja pred vstupom na pracovnú akciu do Jazernej j. dňa 10.09.2016 o 13:06. <br />Zľava: Zbyněk Valenta, Dušan Hutka, Petronela Filipčíková, Lucia Strelková, Ján Blaho.© 2016 M. Zverka, OSJMObr. 4. Večerné posedenie u Hutkových.© 2016 M. Zverka, OSJMObr. 5. Posledné úpravy osobného výstroja pred vstupom na pracovnú akciu dňa 11.09.2016. Zľava: Michal Ševeček, Dušan Hutka, Ľuboslava Luhová, Lucia Strelková, Petronela Filipčíková, Zbyněk Valenta, v popredí Ján Blaho.© 2016 M. Zverka, OSJMObr. 6. Michal Ševeček asistuje Jánovi Blahovi a spoločne bojujú so všade prítomným blatom.© 2016 M. Zverka, OSJMObr. 7. Ján Blaho smeruje k prielezu z 2.  jazierka do 4. jazierka.© 2016 M. Zverka, OSJMObr. 8. Dušan Hutka s veslom, ktoré počas ponoru v 1. jazierku objavil potápač J. Blaho.© 2016 M. Zverka, OSJM

Zpět na hlavní výpis

Společnost pro historii potápění Česká republika / The Historical Diving Society Czech Republic
Address: Na Košince 2423/3a, 180 00 Praha 8, Czech Republic
Mobile: +420 736 506 534, E-mail: info@hdsczech.cz, www: www.hdsczech.cz
Login

Created by © 2009/2011 ALS Euro s.r.o. tvorba www stránek webdesign