Login


Mapovanie koncového sifónu v jaskyni Teplica 6.8.2016

10.01. 2018
Zuzana Schusterová a Michal Ševeček tesne pred ponorom, v jazierku na konci Žabej chodby v jaskyni Teplica

Po úspešnej zoznamovacej akcii z 18.6.2016 v jaskyni Teplica účastníkmi skupiny zloženej okolo Jána Blaha (jednalo sa o mapovanie medzi Jazierkom nad vodopádom a Žabou chodbou s prieskumom v koncovom sifóne), spomínaná skupina pripravovala ďalší prieskum a predovšetkým mapovanie v koncovom sifóne. Od minulej akcie mali natiahnutú svoju šnúru určenú k mapovaniu, čo im malo uľahčiť nasledujúcu akciu a ušetriť dostatok času, ktorý by mohli venovať len meraniu a ďalšiemu bádaniu v koncových častiach sifónu.

 

Po piatkovej akcii v Jazernej jaskyni skupina v nasledujúci deň 6.8.2016 zamierila do jaskyne Teplica, ktorá sa nachádza len pár sto metrov od Jazernej jaskyne a samotná jaskyňa začína vyvieračkou s rovnakým názvom Teplica. Jej vody smerujú do Furmanca. Vyvieračku sa podarilo jaskyniarom a potápačom v minulom období prekonať až po niekoľkých desiatkach neúspešných pokusoch.

 

Prehľad z histórie prekonávania vyvieračky Teplica a objavovania jaskyne

Prvý pokus o prieskum vyvieračky v roku 1952 živo opisuje jej účastník Zbigniew Nišponský. Opätovný pokus o vplávanie do výveru Teplice uskutočnil jaskyniar J. Lipták v roku 1959, kedy sa začalo na vyvieračke aktívne pracovať a skúšať prenik pomocou dlhej vysokotlakej hadice s malou automatikou, pričom sa dostal do hĺbky 4–5 m. Z. Nišponský neskôr realizoval potápačské pokusy o prekonanie vstupného sifónu pomocou vlastne vyrobenej automatiky (I. Kubíni, Spravodaj 4/2007, 38–39). Vážnejšie potápačské pokusy začali v roku 1965 kedy Zbighniew Nišponský a Peter Sichr – Košický potápači, vykonali pod vedením Svätopluka Kámena prvé pokusy preniknúť popod vybetónovaný záchytný objekt na vyvieračke Teplica.

Neskôr, pri ďalšom pokuse 11.–12.6.1966 sa podarilo potápačovi Z. Nišponskému zanoriť do dvoch metrov tak aby uvidel pokračovanie chodby za vybetónovaným záchytným objektom. Z tejto výpravy existuje aj pamäťový náčrt od potápača, jaskyniara Z. Nišponského.

Až v roku 1973 začali opätovné pokusy so skupinou Aquaspel zo Slovenskej speleologickej spoločnosti. Vstupný sifón sa im podarilo prekonať na tretí pokus, konkrétne potápačom Petrovi Ošustovi a Tiborovi Sasvárimu 2.2.1974. A to len vďaka postupnému prehlbovaniu dna, ktoré vykonávali odtrhnutím ílovitých nánosov – usadením. Postupne jemný štrk a materiál na dne odťažovali aby získali vyšší prierez chody. Zdolaný vstupný sifón bol dlhý 18 m a hlboký max. 6 m. Podrobnosti z prvotných prieskumov uvádza Kámen, Sasvári – Spravodaj 4/1975.

Po tomto úspešnom prieniku sa následne pridali potápači Nišponský, Manica, Števko neskôr Aleš Turzák a ďalší z aktívnej partie. Takto sa podarilo potápačom v sedemdesiatych rokoch preskúmať a dostať sa až do koncového sifónu, ktorý je dnes stále neprekonaný. Podrobnú históriu z objavov v Teplici opisuje Dušan Hutka (2012).

 

Stručná a len nedávna história speleopotápačských prieskumov v koncovom sifóne

V dňoch 2.–4.10.1987 sa trojica potápačov, členov SPK SSS: Jozef Kucharovič, Ľubomír Kokavec, Andrea Čongradyová (čakateľka) zúčastnili na akcii s oboznámením sa o predošlej činnosti speleopotápačov a následným aktuálnym stavom situácie v jaskyni Teplica. Pozornosť venovali predovšetkým VI. sifónu za Dómom Petra Ošusta so zanorením sa z miesta s názvom Žabia chodba. Bola to najvzdialenejšia časť jaskyne, kde sa dalo dostať suchou nohou pričom sa stále jednalo o priestor v prítokovej zóne jaskyne. Jej stredná a vstupná časť už bola dostatočne preskúmaná.

V popise nehody potápača Mirka Nešveru v roku 1994 sa dozvedáme informácie o prieskume v koncovom sifóne v jaskyni Teplica. Stručné zhrnutie je takéto:

Dňa 3.10.1987 v čase 8.00 – 20.30 hod. prebiehala speleopotápačská akcia za pomoci miestnych jaskyniarov. Vo 4. koncovom sifóne potápali J. Kucharovič a Ľ. Kokavec. Počas 45 minútového ponoru potápači dosiahli merací bod v sifóne s označením 3. Odtiaľ sa vrátili späť. Počas ponoru mali problém s voľnými linkami a so zníženou viditeľnosťou.

4.10.1987 v čase akcie 7.00–21.00 hod. prebiehal ďalší potápačský pokus v podaní J. Kucharoviča. Po namotaní voľných šnúr pokračoval z bodu 2 do bodu 4. Tam si uviazal svoju šnúru a pokračoval ďalej pričom mapoval. Dostal sa až na najhlbšie miesto 22 m. Preskúmal priestor nad ním, ktorý bol tesný a chvíľu bojoval o uvoľnenie. Keď sa mu podarilo uvoľniť a klesnúť k dnu, kde už bola nulová viditeľnosť, márne sa pokúšal o nájdenie miesta, kde by bolo možné šnúru vyviazať. Tak sa po chvíli rozhodol o návrat s tým, že šnúru namotával naspäť na bubon. Takto prišiel až k bodu 5. Pri poslednej pasáži ho zaujali dve súbežne vedené laná, pričom jedno z nich odbočovalo. Po vynorení oznámil, že sa ide pozrieť kam vedie. Po chvíli zistil, že potápa v sifóne za veľkou sálou smerujúcou k „Jazierku nad vodopádom“ a vrátil sa späť do „Žabej chodby“. Následne, v roku 1987 J. Kucharovič nakreslil pamäťový náčrt z koncového sifónu (Spravodaj SSS), ktorý nazýval 7 sifónom. To bol začiatok koncového sifónu.

V decembri 1993 sa do koncového sifónu zanoril Standa Bílek, ktorý realizoval počas prvej návštevy tejto jaskyne jeden prieskumný ponor v koncovom sifóne. V priebehu natrafil na viacero voľných šnúr. Doplával až na koniec opísaného priestoru J. Kucharovičom z jesene 1987. Potom sa mu podarilo pokračovať ďalej. Počas ponoru využil vlastnú šnúru. Tiež si uvedomil, že nákres od J. Kucharoviča je len veľmi schematický.

Hneď v nasledujúci mesiac 16.1.1994 sa S. Bílek vrátil aj s ďalšími na potápačskú akciu. Ako druhý potápač bol prítomný Miroslav Nešvera, ktorému sa potápanie v Teplici stalo osudným.

 

Speleopotápačský prieskum s mapovaním koncového sifónu v Teplici počas augusta 2016

Hlavnou úlohou speleopotápačskej dvojice – Michal Ševeček a Zuzana Schusterová dňa 6.8.2016 bolo presne zamerať koncový sifón v jaskyni Teplica (pre spresnenie mapy vytvorenej vďaka uskutočnenej speleopotápačskej akcie z dňa 18.6.2016) a overenie možného pokračovania v ľavej strane na jeho samotnom konci.

Výstroj pre dvojicu potápačov spoločne dopravili 8 účastníci akcie za 35 minút v 12 jaskyniarskych vakoch do zadnej časti dómu Petra Ošusta k Žabej chodbe. Jednalo sa o 4 x 7 litrové fľaše s 250 bar, 2 x 8 litrové fľaše s 300 bar, a kompletný doplnkový výstroj pre dvoch potápačov v sidemount konfigurácii a suchých oblekoch.

Potápačom na mieste prípravy asistoval Ján Blaho. Zuzana mala pripravené 2 x 7 litrové, Michal 2 x 8 litrové fľaše. Svoj plán ponoru sústredili na prvotné mapovanie z veľkej siene za Žabou chodbou s pokračovaním do zadnej časti koncového sifóna.

Čas zanorenia vyšiel na 13:00. Potápači meranie robili pomocou už vyviazanej linky, na ktorú si v meracích bodoch upevňovali takzvané REM markery. Na tie Michal písal číslo meracieho bodu. Zuzka plávala pred ním s bubnom, na ktorom bolo navinuté meracie pásmo a hľadala vhodné miesta pre marker. Ná základe viditeľnosti aj okolitých podmienok sa snažila určiť také miesto, aby marker (značka) bol vhodne umiestnený na šnúre pre účel merania dĺžky, ale súčasne aj pre dobré odčítanie staničenia v profile chodby. Michal pri tom držal na predchádzajúcom bode začiatok pásma. Zuzka našponovala v danom bode pásmo, chytila ho pevne a kmitavým zaťahaním poskytla Michalovi signál aby k nej priplával. Ten pred tým odpísal hĺbku v jeho bode merania a následne azimut. Keď priplával k Zuzke za súčasného balenia meracieho pásma, odpísal vzdialenosť, ktorú mu ukázala na pásme a zapísal staničenia. Potom Zuzka opäť odplávala s pásmom na ďalší bod, pričom sa snažila dodržať takú vzdialenosť, aby na seba ako-tak videli. Týmto spôsobom systematicky postupovali až na koniec linky. Vytvorili a zmerali 30 meracích bodov s dĺžkou polygónu 120 m.

Po dokončení merania polygónu Michal uviazal navijak na koniec existujúcej linky a plával preskúmať otvor s ostrými hranami, na ktoré si zobral kladivo – pre prípad potreby rozšírenia priechodu. Výčnelky ale nebolo nutné upravovať, pretože našiel dostatočne širokú cestu do chodby z boku, ktorou sa nakoniec prepchal. Chodba ďalej pokračovala horizontálne o šírke 2–3 m s výškou profilu 20–30 cm. Ďalšie pokračovanie odhadol ako perspektívne. Z dôvodu nízkej zásoby dýchacieho plynu museli ponor ukončiť a nechať prieskum pokračovania na ďalšiu akciu.

Počas cesty naspäť, Michal pred koncom sifónu nechal Zuzku aby si dokončila dekompresiu. On pokračoval do chodby, ktorá vedie k vodopádu vyzdvihnúť drevenú „špúlku“ a natočiť detail osadeného pevného meracieho bodu so štítkom, ktorý si všimli pri ponore na minulej akcii počas mapovania sifónu medzi Jazierkom nad vodopádom a Žabou chodbou. Asi 5 m za vstupom z Jazierka nad vodopádom sa nachádza vsadený nit do skaly s kovovou ceduľkou a číslom (po čase sme zistili, že sa k jej osadeniu prihlásil Aleš Turzák z Aquaspelu Košice). Kúsok odtiaľ sa nachádzala drevená „špúlka“ s namotanou tenkou šnúrou, ktorá bola z časti rozmotaná.

Potom sa Michal vrátil do Žabej chodby, kde obom potápačom už Ján Blaho pomohol s výstrojom a  pri odstrojovaní sa. Počas celej akcie Miro Zverka a Dušan Hutka robili fotodokumentáciu. V priebehu ponoru M. Zverka s Luciou Strelkovou skúšali digitálny prenost fotografií zo zrkadlovky a prenos údajov z Dista do mobilného zariadenia. Vzhľadom na nesprávne nastavenia fotoaparátu a Dista, ako sa neskôr ukázalo, sa prenosy nepodarilo uskutočniť. Ale aspoň sa neskoršou analýzou prišlo na to, čo bolo príčinou nevydareného prenosu údajov a nabudúce tieto chyby bude možné vyriešiť priamo v teréne počas akcie.

Záver k ponoru:

Ponor trval 85 min pri teplote vody 8,5 °C, pričom dosialhli max. hĺbku ponoru 22 m. Koncová časť sifónu s možným pokračovaním má hĺbku okolo 18 m. Potápači zamerali polygón koncového sifónu o dĺžke 120 m s max. hĺbkou 22 m a 30 meracími bodmi.

Akcie sa zúčastnili: Dušan Hutka (Speleoklub Tisovec), Michal Ševeček (Speleo Bratislava, OSJM), Lucia Strelková (Speleo Bratislava, OSJM), Zuzana Schusterová (OSJM), Miroslav Zverka (OSJM), vedúci akcie Ján Blaho (OSJM), iní účastníci: Jiří Honzejk a Lukáš Appelt (ZO 4-01 Liberec, ČSS).

 

Pre HDS CZ napísal: Miroslav Zverka, OSJM 09/2016, www.osjm.sk

Popis akcie: Teplica pri Tisovci 18.06.2016 – mapovanie sifónu medzi Jazierkom nad vodopádom a Žabou chodbou.

 

Použitá literatúra:
Kámen, Svätopluk 1973. Príspevok k poznaniu hydrologických pomerov Muránskeho a Tisovského krasu. Slovenský kras, 4,  s. 34–35, 39–40, 43.
Kámen, S. 1966, Predbežná správa o potápačskom prieskume vo vyvieračke Teplica. SMOPaJ, L. Mikuláš.
Kucharovič, Jozef 1987, Technické denníky z akcií 2.–4.10 a 4.–6.12. 1987. SMOPaJ, L. Mikuláš.
Kubíni, Ivan 2007. Jaskyňa Teplica, 30 rokov otvorenia druhého vchodu. Spravodaj SSS 4/2007, 38–39.
Sasvári, Tibor 1975. Prvé výsledky prieskumu vyvieračky Teplica v Muránskom krase. Spravodaj SSS 1975/4, 17–20.
Sasvári, Tibor 1974. Potápačský prieskum vo vyvieračke Teplica v Tisovskom krase. SMOPaJ, L. Mikuláš.
Nišponský, Zbighniew 2006. V zaplavených hlbinách pod Tisovským a  Muránskym hradom., Košice.
Hochmuth Z. 2002. Problémy speleologického prieskumu podzemných tokov na Slovensku. SSS, 104–107.
Hutka, Dušan 2012. Z histórie jaskynného potápania v Tisovskom krase. jaskyňa – Teplica, Spravodaj SSS 2, str.  39–46.
Sinter 1995 03, str. 29.
Sinter 1996 04, str. 22.
Sinter 1997 05, str. 30.
Nosek, P. 1994. Tisovecká vyvěračka. Speleo, 17.

Pamäťový náčrt 1. sifónu vo vyvieračke Teplica – Zbigniew Nišponský.© 1966 Zbigniew Nišponský 11.–12.6.1966 Pamäťový náčrt záverečného sifónu z roku 1987 – Jozef Kucharovič.© 1987 Jozef KucharovičVýpis z potápačského denníka Tibora Sasváriho – priehrada Ružín a jaskyňa Teplica (Tisovec), 4–5. mesiac 1973.© 1973 Tibor Sasvári, Aquaspel Košice, Speleoklub TisovecPotápačský tím v jaskyni Teplica 6.8.2016. Vľavo Ján Blaho, Zuzana Schusterová a Michal Ševeček (úplne vpravo).© 2016 Miroslav Zverka, OSJM, www.osjm.skPohľad od Žabej chodby do horných častí Dómu Petra Ošusta 6.8.2016.© 2016 Miroslav Zverka, OSJM, www.osjm.sk Dušan Hutka (úplne vzadu) sleduje prípravy potápačskej dvojice: Zuzana Schusterová a Michal Ševeček. Asistuje im Ján Blaho (v zelenom).© 2016 Miroslav Zverka, OSJM, www.osjm.sk Príchod do Žebej chodby – Zuzana Schusterová.© 2016 Miroslav Zverka, OSJM, www.osjm.sk Ján Blaho pri prenášaní fliaš cez Žabiu chodbu k jazierku na jej konci – miesto zanorenia.© 2016 Miroslav Zverka, OSJM, www.osjm.skTesne pred ponorom – Zuzana Schusterová (vľavo) a Michal Ševeček, počas ktorého plánovali mapovanie koncového sifónu v jaskyni Teplica dňa 6.8.2016.© 2016 Miroslav Zverka, OSJM, www.osjm.skDvaja veľmi aktívni pomocníci zo ZO 4-01 Liberec, ČSS: Lukáš Apelt a Jiří Honzejk.© 2016 Miroslav Zverka, OSJM, www.osjm.skPo mapovacom ponore v koncovom sifóne v jaskyni Teplica 6.8.2016 – Zuzana Schusterová a Michal Ševeček.© 2016 Miroslav Zverka, OSJM, www.osjm.skDrevenú špúlku so silónom vytiahol zo sifónu Michal Ševeček dňa 6.8.2016. Ležala v sifóne medzi Jazierkom nad vodopádom a Žabou chodbou, položená pri pevnom, vŕtanom meracom bode. © 2016 Miroslav Zverka, OSJM, www.osjm.skNámery z koncového sifónu v jaskyni Teplica 6.8.2016 – Michal Ševeček.© 2016 Miroslav Zverka, OSJM, www.osjm.skÚastníci akcie zľava horný rad: M. Zverka (OSJM), L. Apelt a J. Honzejk (obaja zo ZO 4-01 Liberec, ČSS), Z. Schusterová (OSJM), L. Strelková (Speleo BA, OSJM). Dolný rad: D. Hutka (Speleoklub Tisovec), M. Ševeček (Speleo BA, OSJM) a J. Blaho (OSJM).© 2016 Dušan Hutka, Speleoklub TisovecMapa jaskyne Teplica z augusta 2016 po mapovaní – Zuzana Schusterová a Michal Ševeček.© 2016 Michal Ševeček, OSJM, www.osjm.sk

Zpět na hlavní výpis

Společnost pro historii potápění Česká republika / The Historical Diving Society Czech Republic
Address: Na Košince 2423/3a, 180 00 Praha 8, Czech Republic
Mobile: +420 736 506 534, E-mail: info@hdsczech.cz, www: www.hdsczech.cz

Created by © 2009/2011 ALS Euro s.r.o. tvorba www stránek webdesign