Jaskyňa Teplica ešte nekončí 12.8.2017

Po takmer roku sa podarilo skupine 8 jaskyniarov a speleopotápačov, zloženej okolo Jána Blaha, zorganizovať akciu spojenú s prieskumom koncových častí zatiaľ neprekonaného posledného sifónu v jaskyni Teplica. Spomínaná jaskyňa sa nachádza v Národnom parku Muránska planina neďaleko mestečka Tisovec, západne od Periodickej vyvieračky, nad oblasťou Suché doly.

Koncový sifón odolával potápačom dlhé roky, o čom hovorí stručná história z objavov jaskyne Teplica. Len v roku 2016 sa podarilo tejto partii počas augustovej akcie konečne zmapovať koncový sifón v jaskyni Teplica a to predovšetkým zásluhou speleopotápačskej dvojice – Michal Ševeček a Zuzana Schusterová za podpory zapáleného miestneho jaskyniara zo Speloklubu Tisovec – Dušana Hutku, ktorý pravidelne zabezpečuje sprievod aj aktívnu pomoc pri transporte. Michal následne vytvoril a publikoval najprv predbežnú mapu týchto koncových zatopených častí z júnového prieskumu, neskôr aj mapu z merania v koncovom sifóne počas augusta 2016. Hoci sa nasledujúce akcie v roku 2016 spomínanej skupiny viedli už len v duchu prieskumu Jazernej jaskyne, Michalovi nedala spávať vidina možného pokračovania v koncovej horizontálne zúženej časti posledného sifónu v jaskyni Teplica. Títo šikovní speleopotápači sa 12.8.2017 vydali opäť ku koncovému sifónu. Akcia mala umožniť uskutočniť Michalovu túžbu o prekonanie jeho súčasného ukončenia.

Podporná skupina s potápačmi odtransportovala 13 vakov za Dóm Petra Ošusta. Po príchode k Žabej chodbe začali prípravy s vystrojením speleopotápačov Michala Ševečeka a Zuzany Schusterovej, ktoré ako tradične, prioritne zabezpečoval Ján Blaho s pomocou ďalších účastníkov. Medzi vybavenie na prieskum nechýbala ani murárska lyžica a malý krompáčik, čo sú Michalove najobľúbenejše nástroje k prieniku.

Zanorili sa o 13:56. Na postup približne 110 m dlhým sifónom si so sebou zobrali prídavné postupové fľaše, 7 litrové, naplnené na 250 bar. Tieto fľaše, z ktorých dýchali v úvodnej časti, odložili pred koncovým zúžením. Zuzka mala ďalej ďalšie dve 7 lit. fľaše na 250 bar. Michal 2 x 8 lit. na 300 bar. Keďže z predchádzajúcej akcie na tejto lokalite bolo jasné, že dno je tvorené jemným štrkom, Michal naviazal malú cievku a začal sa rukami cez zúženie prehrabávať hlbšie. Postupne ho to púšťalo, hoci možný „prechod“ keď k nemu prišli, nemal na výšku ani 30 cm. Tu ani netreba spomínať, že dvojica potápa v konfigurácii sidemount (kvôli nízkemu profilu sú fľaše umiestnené po bokoch tela, nie na chrbte potápača). Zuzka ho oddane nasledovala v úplne nulovej viditeľnosti. Po pár minútach sa podarilo Michalovi prehrabať na druhú stranu, pričom dno stále klesalo hlbšie z 18 m, kde prienik začal. Už v ako-tak čistej vode uviazal o výbežok koniec 20 m šnúry z cievky a naviazal novú šnúru zo 120 metrového navijaku. Zuzka sa medzitým taktiež prepchala cez zúženie. Pokračovali plávaním pár metrov ďalej, dno sa ešte chvíľu zvažovalo do max. dosiahnutej hĺbky 28,3 m a následne strmšie stúpalo. Potom priplávali k závalu, ktorý tvorili väčšie popadané bloky a na prvý pohľad vypĺňali celý profil chodby. Michal sa pokúsil nájsť prechod. Plával pomaly vpred medzi blokmi. Keď sa mu zdalo, že sa ďalej nedostane a uvažoval už o ukončení šnúry, všimol si nad sebou možnú cestu. Naozaj sa mu podarilo nájsť prechod v hornej časti. Zuzka plávala za ním. Spoločne sa ocitli vo veľkom zatopenom priestore. Po pár metroch plávania už obaja pokračovali k hladine. Na jednej z klesajúcich stien bolo vidieť pomerne veľké vertikálne žľaby, ktoré pokračovali až do niekoľkometrovej výšky nad hladinu, ako zistili po vynorení sa. Strop nad jazierkom bol pomerne vysoký a celkovo sa priestor podobal charakterom na Dóm Petra Ošusta. Vľavo Michal zbadal prítok. Priplával k tomu miestu. Tam sa odstrojil. Kým on pokračoval vpred v prieskume s navijakom v ruke a kráčaním po niekoľkometrových popadaných blokoch v riečisku, ktoré boli pokryté pizolitmi, Zuzka na brehu zaisťovala výstroj. Pohyb po blokoch bol nebezpečný, jedno pošmyknutie by znamenalo deravý suchý oblek. Keď ho už šnúra nepustila ďalej, musel ju ukončiť. Na konci pokračoval ešte niekoľko metrov ďalej riečiskom a hľadal možné pokračovanie. Ale vedel, že to už bude vyžadovať ďalšiu akciu, samozrejme, aj prípravu. Všade naokolo bolo vidieť prúdom tečúcej vody vyhĺbené jamky (scallops-y) ako aj malé pizolity a rôzne ostré výbežky. Obavy z poškodenia suchého obleku a bezpečnú cestu späť mu zavelili na návrat. Prieskum musel skončiť. Čo bolo treba vedieť, už zistili a všetko to bolo zaznamenané na kamere.

Michal sa opäť ustrojil a spoločne sa po šnúre vrátili cez zával k zúženiu. Po priplávaní k nemu, tam na chvíľu Michal zaváhal, keď v zlej viditeľnosti uvidel, že šnúra mizne v štrkovom dne a medzi stropom a štrkom je asi 20 cm. Nechcelo sa mu veriť, že tadiaľ obaja prešli. Ale neostávalo mu nič iné len za stúpajúcou šnúrou pokračovať vpred a prehrabávať sa ako pred chvíľou. Zuzka ho nasledovala v tesnom závese. Teraz to bolo o to horšie, že všetok materiál na dne bolo treba prehrabať pod seba a dozadu, aby sa potápač mohol dostať vpred. Minúty plynuli, všade naokolo bola nulová viditeľnosť. Ale podarilo sa. Prešli. Na druhej strane, v oveľa širšom priestore a pomerne v zlej viditeľnosti (teraz plávali v smere toku) našli odložené fľaše. Tie si opäť pripli na postroj a ponáhľali sa podeliť s novou informáciou o objave so svojím podporným tímom, ktorý ich už vyše hodiny netrpezlivo očakával. Vynorili sa o 15:21, po hodine aj 25 minútach, pričom cesta späť im trvala 26 minút pri teplote vody 8,6 °C. Michalove gesto – zdvihnutý prázdny navijak s cievkou nad hlavou a úsmev na tvári oboch potápačov – boli pre „suchozemcov“ jasným signálom o úspešnom ponore.

Po krátkej eufórii, zbalení sa a spoločnej fotografii potápači s podporným tímom vyniesli na povrch 13 vakov, pričom im  pomohol aj Lukáš Vlček. Po akcii vo večerných hodinách skupina informovala priateľov, ktorý na tejto lokalite už v minulosti odviedli veľký kus práce, vďaka čomu môže táto, a pravdaže aj nasledujúce generácie už pokračovať a nie len začínať. V nasledujúcich dňoch Michal Ševeček vypracoval Technický denník. Nový objav pochopiteľne vyburcoval skupinu, ktorá sa začala pripravovať na ďalšiu mapovaciu a prieskumnú akciu na tejto lokalite.

Akcie sa zúčastnili: Dušan Hutka a Lukáš Vlček (obaja Speleoklub Tisovec), Lucia Strelková a Michal Ševeček (obaja Speleo Bratislava a sú aj pridruženými členmi OSJM), ďalej z OSJM: Ján Blaho, Zuzana Schusterová, Zbyněk Valenta, Miroslav Zverka a pomoc s bleskom pri fotení ako aj pri transporte vakov zabezpečoval odhodlaný, vytrvalý a predovšetkým trpezlivý Lukáš Ševeček.

Pre HDS CZ zapísal: Miroslav Zverka, OS Jána Majku, www.osjm.sk, september 2017

Prehľad z histórie prieskumov v jaskyni Teplica.

Popis akcie: Mapovanie koncového sifónu v jaskyni Teplica 6.8.2016.

Popis akcie: Teplica pri Tisovci 18.06.2016 – mapovanie sifónu medzi Jazierkom nad vodopádom a Žabou chodbou.
 

Zpět na hlavní výpis